Krízy sú neoddeliteľnou súčasťou hospodárskeho života v trhovej ekonomike. Počas krízy totiž dochádza k nastoleniu dávno stratenej trhovej rovnováhy. A nastoľuje ju sám trh. Preto je logické, že niektoré firmy skrachujú, prípadne znižujú výrobu, alebo sa preorientujú na iný sortiment vyrábaných tovarov a poskytovaných služieb. Preto aj zásahy jednotlivých vlád by mali byť čo najmenšie. Zásahy vlády totiž deformujú trh a spôsobujú nerovnováhu na ďalšom čiastkovom trhu (a aj ten bude musieť skôr či neskôr nájsť svoju rovnováhu). Toto sa stalo pri akciovej kríze v rokoch 2000 a 2001, kde vďaka zásahom US vlády bola vytvorená nerovnováha na trhu s nehnuteľnosťami.
Finančná a hospodárska kríza týchto dní sa prejavuje nízkym agregátnym dopytom a nízkou mierou investícií zo strany firiem. John Maynard Keynes by povedal, že kríza je vyvolaná nedostatočným efektívnym makroekonomickým dopytom. Ibaže tento nedostatočný dopyt nie je príčinou, ale dôsledkom krízy. Jedným z nástrojov, ako zvýšiť tento nedostatočný agregátny dopyt a zvýšiť mieru investícií je daňová a odvodová politika. Navrhujem teda zníženie daní a rapídne zníženie odvodov. Naša vláda chce HDP zvýšiť (resp. zabrániť poklesu dynamiky rastu HDP) tým, že zvýši jeho jeden agregát. Týmto agregátom sú vládne výdavky. Tu však netreba zabúdať na jednu základnú vec. Tieto vládne výdavky nesmú byť vyššie, alebo rovnaké, ako je miera investícií súkromného sektora. Hrozilo by vytláčanie súkromných investícií vládnymi, tzv. crowding-out efekt. Tento problém je o to horší, že súkromný sektor nemá dostatok finančných prostriedkov na investície zapríčinený neochotou bánk poskytovať úvery. A ak ich poskytne, tak za veľmi nevýhodných podmienok pre firmu. Ak by došlo zo strany vlády k vytláčaniu súkromných investícií, každá koruna navyše by bola neefektívne vynaložená a došlo by k plytvaniu verejnými zdrojmi.
Aby som to v krátkosti zhrnul, jednotlivé národné vlády by sa nemali snažiť odstrániť krízu. Do ekonomického procesu by mala zasahovať čo najmenej a mala by len vytvárať podmienky na oživenie agregátneho dopytu a súkromných investícií. Vláda by teda mala znižovať dane a odvody, zlepšovať podnikateľské prostredie (napríklad zjednodušením procesu zakladania firiem) a zefektívniť výdavky štátneho rozpočtu, aby tieto boli vynakladané efektívnejšie.Kríza však môže byť pre Slovensko aj príležitosťou. Stačí, ako som spomínal vyššie, podporiť rast HDP nie podoprou G (HDP = C + I + G + NX, kde NX = Ex – Im ), ale podporou všetkých ostatných agregátov HDP. A to teda hlavne zlepšovaním podnikateľského prostredia a daňovou a odvodovou politikou. Sledujme teda spoločne kroky našej vlády a dúfajme, že sa rozhodne správne.