Veľmi sa im do roboty nechce, ľudia z nižšou kvalifikáciou, ako požadujú firmy, postihnutí ľudia, ktorí majú ťažkosti nájsť si prácu, alebo sa im ponúkaná mzda javí nízka. Toto by mohli byť dôvody. Ako ich riešiť?
Najväčšou skupinou dlhodobo nezamestnaných sú rómovia. Pracovať vo väčšine prípadov nechcú, ale nadávajú na to, že sú diskriminovaní. Osobne som sa stretol s tým, že rómovia skustočne pracujú. Samozrejme, keby aj biely prišiel žiadať o prácu v roztrhaných šatách, bol by špinavý a smrdel by, tiež by prácu nedostal. Aj toto by bola diskriminácia? Alebo keď už má prácu, ale má problém s dochádzkou, pracovnou disciplínou, prípadne si z práce niečo „požičia“, ale už nevráti a majiteľ firrmy ho vyhodí na dlažbu, aj toto je diskriminácia? Problém zo strany rómov je ten, že sa im robiť nechce. Ale ospravedlňujú sa rôznymi prekážkami, prečo pracovať nemôžu.
Niečo podobné sa udialo nedávno, keď boli neslávne známe rabovačky na východnom Slovensku. Rómovia nariekali, že nemajú čo jesť, ale z obchodov mizol hlavne alkohol a cigarety. Potraviny zobrali snáď len vtedy, keď im v taške ostalo ešte voľné miesto. Alebo sa najedli priamo v obchode, aby mohli rýchlo utekať. Keď následne riešil tento problém exminister Kaník v Trebišove s rómami, ponúkol im, že po zhromaždení tí, čo majú záujem o prácu, nech sa prídu k nemu zaregistrovať a on im prácu dá. Koľkí prišli? Piati? Desiati?Problém ani nie je tak veľmi v rómoch. Problém je v tom, že po roku 1989 už nie je povinnosť pracovať a rómovia si to vzali za svoje. A teda nepracujú, lebo nemusia. Vtedy mala prísť vláda a vychovať si rómov v zmysle presvedčiť ich, že práca je dobrá. Rómovia však prestali pracovať a začali sa separovať od ostatného obyvateľstva. Tam začali problémy. Prečo sú teda akože diskriminovaní? Lebo sú známi svojou zločinnosťou? Lebo viac ako 50% z nich má problémy s dochádzkou a pod? Ak je taký istý biely občan, tiež nedostane prácu, ale nie je diskriminovaný. Staršia generácia rómov už je stratená. Ako sa hovorí : Ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko. Keď ja budem Jano, neohneš ma mamo. Preto treba pracovať s mladou generáciou. Dať im pracovné návyky. Podporiť sociálnu inklúziu rómov, a teda ich viac začleniť do spoločnosti. Rómskej problematike sa budem venovať v jednom z ďalších článkov.
Prejdem ešte k inému riešeniu dlhodobej nezamestnanosti.Veľmi dobrým opatrením boli bezplatné rekvalifikácie pre občanov. Avšak nebolo to dotiahnuté. Zo skúsenosti z môjho okolia uvediem príklad. 40 ročný muž pracoval 20 rokov v lesoch ako drevorubač (pilčík). Prišli rekvalifikácie. Vybral si kurz maséra. Ako masér nikdy predtým, ani potom nepracoval. Teraz pracuje ako stavebný robotník. čo tým chcem povedať? Boli to neefektívne a zbytočne použité peniaze. Aké je riešenie? Poskytnúť síce bezplatnú rekvalifikáciu. Pri výbere kurzu však by malo byť zohľadnené dosiahnuté vzdelanie osoby (odbor) a odbor, v ktorom sú voľné pracovné miesta v danom regióne. Takže ak spoločnosť spracujúca drevnú hmotu potrebuje ľudí, ktorí by mali vedieť ovládať najmodernejšie stroje, neposkytnem človekovi z tohto odboru kurz maséra. A toto je len jeden príklad. Určite podobných je na Slovensku neúrekom. Opakujem, je potrebné kurzy naviazať na odbor, v ktorom sú voľné pracovné miesta v regióne s prihliadnutím na vzdelanie a prax jednotlivca.
Ďalším opatrením je zefektívniť fungovanie úradov práce. Sú priveľmi pasívne. Chcelo by to aktívnejšiu spoluprácu s firmami a nezamestnanými. Mali by fungovať viac ako personálne agentúry. Tie majú vyššiu úspešnosť umiestnenia nezamestnaných na trhu práce ako úrady práce a pri tom úrady práce zo zákona už majú databázu nezamestnaných (personálne agentúry si nezamestnaných musia sami nájsť, prípadne nezamestnaní kontaktujú sa samotné agentúry).
Toto sú len dva príklady, ako riešiť nezamestnanosť. Samozrejme je ich viac. Preto by sa mohla ministerka práce Viera Tomanová a predseda vlády SR Róbert Fico zamerať na riešenie tohto problému, a nie hádať sa s DSS-kami o každého jedného sporiteľa. Mali by zabezpečiť, aby každý mal prácu, lebo výška dôchodku je v prvom rade závislá od toho, či človek pracuje a nie od toho v akom je pilieri. Vplyv na výšku dôchodku v závislosti na pilieri je až sekundárny. Čo z toho, že ministerka práce a premiér presvedčia 1% sporiteľov, aby prešli do 1. piliera, keď tu budeme mať 100 000 ľudí, ktorí nepracujú a budú mať mizerný dôchodok a budú živoriť.
Premiér Róbert Fico a Tomanová by sa mali nad sebou zamyslieť. Či im ide o dobro ľudí, alebo o vyhratú bitku s DSS-kami a dokazovať sebe aj ostatným, že za niečo stoja.
